Medzinárodný festival poézie ARS POETICA 2007 Bratislava 26. - 30. septembra
Festival Ars Poetica svojím 5. ročníkom potvrdzuje kredit najväčšieho literárneho podujatia s medzinárodnou účasťou na Slovensku.
Festival Ars Poetica svojím 5. ročníkom potvrdzuje kredit najväčšieho literárneho podujatia s medzinárodnou účasťou na Slovensku.
Počas festivalových večerov sa predstaví 21 básnikov z 15 krajín sveta (Ukrajina,USA, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Fínsko, Rusko, Bulharsko, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko).
Knižným výstupom festivalu bude aj tento rok antológia, predstavujúca pravdepodobne najrozsiahlejší výber zo súčasnej svetovej poézie v slovenčine. Prekladateľsky sa na nej podieľali viaceré známe mená slovenského umeleckého prekladu, ako aj mladší prekladatelia (Viera Prokešová, Mária Kusá, Miroslava Vallová, Marián Andričík, Zuzana Drábeková, Karol Chmel, Gabriela Magová, Mária Ferenčuhová, Katarína Laučíková, Nóra Ružičková, Taras Muraško, Martin Solotruk a iní).
Viac informácií o programe a vystupujúcich umelcoch nájdete na www.arspoetica.sk alebo info@arspoetica.sk
Bohdana Matijaš (1982) je poetka, redaktorka vydavateľstva a časopisu Krytyka, je kyjevskou korešpondentkou Ukrajinského žurnálu v Prahe.
Píše recenzie, pracuje na svojom doktoráte z literárnej teórie na univerzite v Kyjeve.
Jej básnická kniha Nevyvolané fotky získala 2. cenu súťaže vydavateľstva Smoloskyp (2004).
V roku 2007 jej vyšla kniha Rozhovory s Bohom (2007).
Básne pre festival preložil Taras Muraško.
Rozhovory s Bohom
vidíš ako sa mi
zložito hovorí s Bohom poznám ho už
toľko rokov
a napriek tomu ho nedokážem osloviť jeho menom
keby si sa ma opýtal
čo má rád a čo zase nie nedokázala
by som ti odpovedať
určite by som si musela čosi vymýšľať a ty
by si mi aj tak
povedal nevymýšľaj si dievčatko Boh nemôže mať rád
broskyne
v konzervách a nemôže nemilovať dlhonohé flamenco
počuješ ako sa snažím
hovoriť s Bohom vidíš ako občas ideme
spolu do kaviarne
sadáme si k oknu viem vchádzaš do obchodu
naproti alebo sa
zastavuješ vedľa novinového stánku kupuješ
ranné noviny
a akoby čítaš posledné správy ale v skutočnosti
pozoruješ ako sa
usmievam hľadiac mu do tváre alebo ako
ma objíma okolo pliec
keď vychádzame von a on ma na rozlúčku
pobozká na čelo vraví
pekný deň dieťa moje vraví
že vždy ma bude volať
dieťaťom aj keď už mi bude cez osemdesiat
a keď už možno pri
mne neostane nik kto by mi mohol
tykať aj tak ma bude
volať dieťaťom vidíš ako sa
teším keď sa mi darí
tento rozhovor odovzdávam svojim sestrám
niekedy podvečer
pozdravy od Boha alebo im píšem listy keď sú
ďaleko odo mňa vidíš
ako smútim ako sa začínam trápiť keď
dlho neprichádza
vtedy mi vravíš že nemôže prísť
vždy kedy by som
chcela pýtaš sa ma prečo niekedy
môžem byť veľmi
veselá a niekedy potrebujem tak veľa mlčať pýtaš sa
prečo sa mi tak ťažko
s tebou rozpráva vypočuj si ako zložito
sa mi hovorí
s Bohom a pritom ho poznám už toľko rokov ale aj tak
nie som si istá koľko
má rokov ani ako sa volá poznám ťa tak málo
že určite by bolo
takmer absurdné naučiť sa s tebou hovoriť
lepšie ako
s Bohom ktorý ma ešte stále musí učiť toľko vecí
tak trpezlivo držať
ma za lakeť keď sa pošmyknem na chodníku
vo svojom ale aj
v cudzích mestách a ktorý mi nikdy nič nevyčíta
Boh dlhonohých
flamenco a predavačov broskýň v konzervách