Medzinárodný festival poézie ARS POETICA 2007 Bratislava 26. - 30. septembra

Festival Ars Poetica svojím 5. ročníkom potvrdzuje kredit najväčšieho literárneho podujatia s medzinárodnou účasťou na Slovensku.

Počas festivalových večerov sa predstaví 21 básnikov z 15 krajín sveta (Ukrajina,USA, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Fínsko, Rusko, Bulharsko, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko).
Knižným výstupom festivalu bude aj tento rok antológia, predstavujúca pravdepodobne najrozsiahlejší výber zo súčasnej svetovej poézie v slovenčine. Prekladateľsky sa na nej podieľali viaceré známe mená slovenského umeleckého prekladu, ako aj mladší prekladatelia (Viera Prokešová, Mária Kusá, Miroslava Vallová, Marián Andričík, Zuzana Drábeková, Karol Chmel, Gabriela Magová, Mária Ferenčuhová, Katarína Laučíková, Nóra Ružičková, Taras Muraško, Martin Solotruk a iní).

Viac informácií o programe a vystupujúcich umelcoch nájdete na www.arspoetica.sk alebo info@arspoetica.sk

Bohdana Matijaš (1982) je poetka, redaktorka vydavateľstva a časopisu Krytyka, je kyjevskou korešpondentkou Ukrajinského žurnálu v Prahe.
Píše recenzie, pracuje na svojom doktoráte z literárnej teórie na univerzite v Kyjeve.
Jej básnická kniha Nevyvolané fotky získala 2. cenu súťaže vydavateľstva Smoloskyp (2004).
V roku 2007 jej vyšla kniha Rozhovory s Bohom (2007).

Básne pre festival preložil Taras Muraško.

Rozhovory s Bohom
vidíš ako sa mi
zložito hovorí s Bohom poznám ho už

toľko rokov
a napriek tomu ho nedokážem osloviť jeho menom

keby si sa ma opýtal
čo má rád a čo zase nie nedokázala

by som ti odpovedať
určite by som si musela čosi vymýšľať a ty

by si mi aj tak
povedal nevymýšľaj si dievčatko Boh nemôže mať rád

broskyne
v konzervách a nemôže nemilovať dlhonohé flamenco

počuješ ako sa snažím
hovoriť s Bohom vidíš ako občas ideme

spolu do kaviarne
sadáme si k oknu viem vchádzaš do obchodu

naproti alebo sa
zastavuješ vedľa novinového stánku kupuješ

ranné noviny
a akoby čítaš posledné správy ale v skutočnosti

pozoruješ ako sa
usmievam hľadiac mu do tváre alebo ako

ma objíma okolo pliec
keď vychádzame von a on ma na rozlúčku

pobozká na čelo vraví
pekný deň dieťa moje vraví

že vždy ma bude volať
dieťaťom aj keď už mi bude cez osemdesiat

a keď už možno pri
mne neostane nik kto by mi mohol

tykať aj tak ma bude
volať dieťaťom vidíš ako sa

teším keď sa mi darí
tento rozhovor odovzdávam svojim sestrám

niekedy podvečer
pozdravy od Boha alebo im píšem listy keď sú

ďaleko odo mňa vidíš
ako smútim ako sa začínam trápiť keď

dlho neprichádza
vtedy mi vravíš že nemôže prísť

vždy kedy by som
chcela pýtaš sa ma prečo niekedy

môžem byť veľmi
veselá a niekedy potrebujem tak veľa mlčať pýtaš sa

prečo sa mi tak ťažko
s tebou rozpráva vypočuj si ako zložito

sa mi hovorí
s Bohom a pritom ho poznám už toľko rokov ale aj tak

nie som si istá koľko
má rokov ani ako sa volá poznám ťa tak málo

že určite by bolo
takmer absurdné naučiť sa s tebou hovoriť

lepšie ako
s Bohom ktorý ma ešte stále musí učiť toľko vecí

tak trpezlivo držať
ma za lakeť keď sa pošmyknem na chodníku

vo svojom ale aj
v cudzích mestách a ktorý mi nikdy nič nevyčíta

Boh dlhonohých
flamenco a predavačov broskýň v konzervách