Frenky vs Ignis - rozhovor se skupinou Ignis ke křtu prvního CD z 12. 12. 2001

Krátko pred Festivale dobrej hudby - Sigord 2000 (dočítate sa o ňom tu - [linka])som sa stretol s členmi pražskej skupiny Ignis. Aj keď táto kapela pochádza z českej metropoly, hráva upravené ukrajinské a rusínske piesne. V spomínanom čase dokončil Ignis, ktorý vznikol pred vyše tridsiatimi rokmi, svoje prvé cédečko Vže žuravli prileteli (Už sa vrátili žeriavy). Album, na ktorom je dvanásť piesní, skupina nahrala v Prešove.

Krst sa uskutočnil v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča (z krstu pochádza druhá časť tohto článku) v rámci ukončenia svojej šnúry.

Cédečko sa členovia Ignisu rozhodli nenatáčať v Prahe, kde na to mali viaceré možnosti, ale v Prešove. Kvôli tomu, že „títo ľudia majú k tejto hudbe nefalšovaný vzťah a spolupráca bola výborná".

Medzi spriatelené kapely Ignisu patria Žobráci, ktorých hráč na banjo Rasťo Badiar si zahral na trúbku na cédečku Ignisu a Mloci, v spolupráci s ktorými zorganizovala kapela turné po východnom Slovensku. Medzinárodný charakter skupiny Ignis dopĺňa autor obalu cédečka Setrak Barojans, ktorý je arménsko-ukrajinskej národnosti. Námet na obal čerpal tento výtvarník zo starých tradícií kyjevskej Rusi.

K chystanému prešovskému krstu cédečka s úsmevom podotkol spevák Ignisu Viktor Rajčinec, že „väčšinou sa krstí na začiatku turné, ale my sme už starší páni, päťdesiatnici, takže už by sme po krste turné asi nezvládli". Prezradili, že krstným otcom bude Pavol Šuťak, ktorý má na vydaní albumu veľkú zásluhu.

Spolu s Viktorom Rajčincom hrá v kapele Ignis aj jeho syn Bohdan a manželka Lýdia, ďalej kapelník Vladimír Šuťak, huslista Václav Roleček, Ota Kmínek obsluhujúci strunové nástroje kontrabasista Jaroslav Kára a Volodymyr Stasiv, hrajúci na klávesy. V. Šuťak a V. Rajčinec, ktorí predstavili Ignis prešovským novinárom, figurovali aj v pôvodnej zostave tejto formácie. Jej história je skutočne zaujímavá. Ignis (z latinského = oheň) vznikol v roku 1969 v Prahe.

V roku 1970 podnikla kapela aj prvý zájazd na východné Slovensko. Tak nastali pre kapelu ťažké časy, koniec koncov ako pre všetky kapely patriace pod vtedajšie Pražské kultúrne stredisko. Činnosť kapely sledovala Štátna bezpečnosť, zakázané mala zájazdy na festivaly a zahraničné kultúrne podujatia, kvôli napadnutiu z buržoázneho nacionalizmu. Definitívny koniec Ignisu nastal v roku 1983, keď emigroval zakladajúci a veľmi dôležitý člen kapely Bohdan Zatovkaniuk.

„Začalo nám byť smutno za starými muzikantskými časmi, veď už nie sme žiadny mladíci a bola to škoda, že všetko sa zrazu stratilo. Tak sme dali reč, prvú skúšku, kde nám to začalo šľapať, povedali sme si teda, že kapelu obnovíme," povedal Vladimír Šuťak a jeho kolega Viktor Rajčinec ho doplnil, že väčšina členov Ignisu sú podnikatelia, no „podnikanie je riziko, ale pieseň, ktorú ľuďom môžeme dať, je istota, ktorá nikdy nevymizne".

Ignis hráva, ako sme už spomenuli upravené ukrajinské i rusínske ľudové piesne. Má v repertoári aj vlastné autorské skladby? „Zatiaľ nie, aj keď nevieme čo bude. Myslím si však, že zdroj ľudových piesní je veľmi široký a vystačí nám aj na nasledujúcich pätnásť rokov. Tie piesne prešli filtrom ľudu, takže sú to tie najlepšie kusy, ide len o to, aby sme ich my nezbabrali, ale len tak pohladili," povedal V. Šuťak.

Koncertná premiéra po obnovení Ignisu sa teda neuskutoční v Prahe, ale na východnom Slovensku. Aj keď kapela v Prahe vystúpila v krátkom vstupe už v januári na ukrajinskom večeri Malanka, samostatný koncert tam chystá až po návrate z východu.
(august 2000)

Pred zaplneným hľadiskom veľkej sály Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove ukončila svoje turné po východnom Slovensku pražská skupina Ignis. Kapela Ignis (z latinského = oheň) hráva upravené ukrajinské a rusínske ľudové piesne. V roku 1970 podnikol Ignis svoj prvý úspešný zájazd na východné Slovensko, v roku 1983 sa však definitívne rozpadol. V tomto roku sa však vrátila do hudobného života a práve v Prešove natočila svoje prvé cédečko Vže žuravli prileteli (Už sa vrátili žeriavy). Na prešovskom koncerte bol tento album pokrstený rajčinovou šťavou, keďže jedna z hlavných postáv Ignisu sa volá Viktor Rajčinec. Krstným otcom bol domáci Pavol Šuťak, synovec kapelníka skupiny Vladimíra Šuťaka. Prešovského krstu sa zúčastnilo viacero hostí, medzi nimi napríklad Mloci, duo Peter Cico Hajduk a Rasťo Badiar, či speváčka Mária Mačošková, ktorá odspievala celé turné Ignisu, ktoré - okrem Prešova - zahŕňalo mestá Humenné, Košice, Bardejov, Svidník, Medzilaborce a Stakčín. Po krste sme sa pozhovárali s kapelníkom Ignisu Vladimírom Šuťakom.

Prešovským krstom vyvrcholilo vaše turné po východnom Slovensku, ktoré je vaše prvé po znovuobnovení kapely. Ako sa vám pozdávalo?

- Na to, že sme tak dlhú dobu absentovali na východnom Slovensku, som úprimne prekvapení počtom divákov, ktorí na naše vystúpenia prišli. Najlepšie koncerty boli v Medzilaborciach a v Stakčíne, no aj v ostatných mestách to bolo dobré a verím, že spokojní boli aj diváci.

Hrali ste v Prešove na Festivale dobrej hudby - Sigord 2000, krátko na to bol krst. Predtým ste však mali mnohoročnú pauzu. Kedy sa tu tentoraz chystáte prísť znova?

- Moje osobné prianie je také, že by sme sa tu mali vrátiť pri viacerých príležitostiach. Fascinoval nás festival Sigord a pokiaľ nás organizátori pozvú, radi prijmeme ponuku na ňom znovu vystúpiť. Chceli by sme tu tiež prísť približne o rok natočiť naše druhé cédečko a pochopiteľne, radi by sme zopakovali koncertnú šnúru. Bol by som rád, keby bola o čosi dlhšia.

Na východnom Slovensku ste za posledný čas mali množstvo aktivít - nahrávanie, vydanie a krst cédečka, účasť na festivale a na turné. Predsa len ste však pražská skupina. Aké najbližšie aktivity vás teda čakajú v Českej republike?

- V Čechách počítame s krstom platne. Mal by sa uskutočniť začiatkom novembra na Malostranskej besede. Aj keď všetci hudobníci v Prahe vedia o čo ide, na Malostranskú besedu sa zmestí len asi stopäťdesiat ľudí, preto v Prahe zopakujeme ešte jedno vystúpenie pre širokú verejnosť. Ďalšie naše české aktivity zatiaľ ostávajú otvorené, čakáme ešte na ponuky, nakoniec, ešte iba teraz sme začali opätovne hrávať. Máme však už pozvánky aj do Maďarska a Chorvátska, momentálne potrebujeme ešte doladiť termíny.

Prejdime k samotnej vašej hudbe. Pôvodný Ignis hrával na elektrických nástrojoch, nový Ignis dal prednosť akustickým. Nechystáte však nejaké experimenty v tomto smere?

- Osobne nevidím žiadny dôvod k prechodu z akustiky na elektroniku. Myslím, že každý, kto nás počul na koncerte mi dá za pravdu. Zvuk akustických nástrojov je totiž skutočne bohatý, plný, lepší než pri syntetických nástrojoch. Máme síce klávesové nástroje, tie však využívame úplne zámerne, pretože majú niektoré také zvukové registre, ktoré by sme vedeli nahradiť len veľmi ťažko.
(september 2000)

Zdroj: http://www.frenky.sk/clanok.php?clanok_id=93